Česká pivnica

Nech sa na mna nikto nehnevá ale aby chalanisko nevedel v podniku zameranom na pivo načapovať pivo a dostanem na stôl penu pohár kde pomer peny k pivu je 90/10.. Nebol by to taký problem, keby si za tu obycajnu plzen nevypytaju 3,60€.

Prišli sme do podniku s tým, že by sme si chceli pozrieť hokej a ešte pri príchode sme sa pýtali, či ho budú premietať. Bolo nám povedané, že áno. Objednali sme si jedlo aj pitie a až počas druhého piva a konzumácii jedla nám personál oznámil, že podnik bude mať uzatvorenú spoločnosť a nemôžeme zostať. Keď sme pripomenuli, že sme sa na hokej pýtali hneď pri príchode, ospravedlnili sa, že nás o tom neinformovali skôr. Čašník povedal, že sa spýta majiteľa, či sa s našou situáciou dá niečo robiť. Odpoveď však neprišla proaktívne – museli sme sa opakovane sami pýtať. Výsledok bol: „Nedá sa.“ Pri účte sme vzhľadom na vzniknutú situáciu požiadali aspoň o symbolickú kompenzáciu. Opäť nasledovalo „spýtam sa majiteľa“ a opäť bez akejkoľvek iniciatívy z ich strany. Až keď sme sa pri platení znova opýtali, dostali sme odpoveď: „Nedá sa.“ Na to sme reagovali, že máme pocit, že v tomto podniku sa „nič nedá“. Čašníčka, ktorá nás účtovala, sa nad tým pozastavila, tak sme jej vysvetlili celú situáciu a dôvod, prečo považujeme za férové aspoň malé gesto zo strany podniku. Nakoniec nám zľavu poskytli. Chyby sa stávajú. Dôležité však je, ako sa k nim podnik postaví. Pre nás to nebolo o veľkej alebo „horibilnej“ kompenzácii, ale o prístupe a ústretovom geste z vlastnej iniciatívy. Opakované odpovede „nedá sa“ tomu, žiaľ, veľmi nenasvedčovali.

Tiež som tu včera večer bol a potvrdzujem slová Rada. Reakcia majiteľa je bohužiaľ z kategórie – „ja som tu majiteľ a budem to robiť tak, ako ja chcem“. Každý má vždy viacero možností. Jedna z nich je pokúsiť sa pohnúť podnikateľským rozumom a rozvíjať = posunúť svoj podnik ďalej a stať sa tak niečím výnimočným a atraktívnym pre zákazníkov. Druhou možnosťou môže byť napríklad prístup zaradiť sa do šedého radu podnikateľov, ktorí sa radi cítia byť nezaujímaví a ich cieľom je len si počkať, kto bude ďalší v šedom rade. A hlavne nevytŕčať. Samozrejme, voľba je na každom. Tí rozhľadení, dokážu kritiku prijať a poučiť sa z nej namiesto veľmi lacného hľadania výhovoriek. Pre správneho podnikateľa nie je žiaden zákazník „premúdrelý“. Spomeň si na Foresta – pro hlupáka každej hlupák. A ak si myslíš, že po 22:00 hľadajú v krčmách kuchyňu len nenormálni ľudia – vôbec si nepochopil zmysel gastro biznisu. Len pre inšpiráciu tu je niekoľko podnikov, kde by si sa snáď ako normálny mohol najesť aj po 22:00: Foodstock Bratislava, Urban Bistro, Mamuli Restaurant & Bar, Uisce Beatha, Dolnozemská. Možno by stálo za to ísť sa inšpirovať do nejakej českej reštaurácie. Stačí aj na Moravu. Ak by som v Čechách narazil na „Slovenskú pivnicu“ v podobnom vydaní, asi by sa ma to aj dotklo. Nuž, želám ti veľa spokojných zákazníkov a správne podnikateľské rozhodnutia. PS: informovať čašníka o potrebe opýtať sa zákazníka pri rezervácii, či chce sedieť vo fajčiarskej časti by mohol byť dobrý začiatok zmeny – a nič nestojí.

Objednal som si cordon /bravčový, časnik doniesol kuraci /mladý blonďavy bez vizitky tak ze neviem meno obsluhujuceho ,šalat asi robený rano ak rano zvetrana zelenina -ĺadovy šalat už v rozklade, hranolky presmažene suché nejedle ! presolené maso korenie az extremné množstvo na moj vkus ešte že bola dobra kofola splachol som to a nikdy viac ...! ďakujem

Ak sedíte s partiou pri pive tak určite odporúčam dať si kilo reznov, sú dobre spravené, k tomu nejaké tie hranolky, ktoré sú tiež fakt výborné. Dal som si aj upečenca, čo je vlastne jedna špekačka (ktorá mohla byť aj nejaká kvalitnejšia) , s feferonmi, kyslou uhorkou a chlebom, ktorý bol naozaj perfektný. Nakladaný hermelín bol tiež fajn podľa kamaráta, ďalej palacinky s nutelou kamarátke chutili, avšak tie s tvarohom ďalšej nechutili. Čas donesenia jedla bol o čosi horší aj pri prázdnej reštaurácii. Pivko bolo fajn, ešte chýbal čapovaný radler. Celkový dojem veľmi dobrý.