Koliba

Dosť zašita reštaurácia, ale nádherné prostredie a výborne jedlo. Určite ešte prídeme.👍💛

Prostredie je pekne, super vyhlad na siroke okolie Piestan. Co sa vsak tyka jedla, tak to bol velky podpriemer za dane ceny. Dali sme si kapustnicu a misu pre dve osoby. To ze sme cakali asi 20 minut na kapustnicu som este prehtol, no cakat dalsich 25 minut na hlavne jedlo je az moc... na taniery za nemalu sumu sa objavili 3 druhy mesa, ktore spolu gramazov urcite nepresiahli 300g co je troska malo, kedze jedlo by malo byt pre 2 osoby. Obhloha sa k tomuto jedlu objednavala "uctovala" zlast co som bol prekvapeny, pretoze podobne menu ma vela podnikov a obloha bola uz v cene... Takze ak to cele zhodnotim, pekne prostredie a vyhlad ale na degustaciu/normalnu veceru je to velmi slabe... Za 4 dc vina, 1 nealko pivo, 2x kapustnica a misa pre 2 oaoby cena 31€ !!!

Dejstvo prvé: Pekné prostredie a prázdna terasa. Super, lebo po viac ako 7-ich hodinách v aute vyhladne každý. Kuk do nápojového lístka, aký tekutý chmel je v ponuke. Žiadne prekvápko sa nekoná - ďalší podnik, kde ponúkajú len europivá. Pri dennej teplote nad 30°C to ale neriešim - smrti dehydratáciou treba čeliť, tak objednávam. Ostatní väčšinou kofolujú. Šikovný čašník, že si znížený podiel vody v našich organizmoch všimol. O pár minút sú nápoje na stole. Dejstvo druhé: Šok! Teplotný. Teplota piva vysoko prevyšuje jeho stupnovitosť. Nepiteľná žbrnda! Čendžujem to za manželkinu kofolu, ktorú asi pred podávaním dezinfikovali prevarením. Ale som v ohrození života, tak nemám na výber. Globálne otepľovanie zasiahlo aj citronádu. Chutná, ako keby bola v minulom živote čajom z tretieho pokolenia. Objednávame 6 jedál z menu. Dejstvo tretie: Vraždenie dotieravých komárov. Možno by pomohlo dať im niekam do rohu misku s krvou, ako sa dáva psom miska s vodou. Alebo ich zopár v 2D verzii rozvešať ostatným na výstrahu. Alebo aspoň zavesiť nejaké svetielka s elektrošokmi. Nič z toho. Majiteľ je možno budhista, tak komárov toleruje. My s nimi statočne bojujeme a tešíme sa na jedlo. Po asi 40-ich minútach čakania konšpirujem, že jeleňa na guláš išli uloviť. V 47-ej minúte čakania na jedlo zabíjame jubilejného komára s poradovým číslom 100. Úbytok krvi spôsobený dotieravým hmyzom a ostatné faktory majú za následok, že strácame pojem o čase a nadobúdame podozrenie, že nás chcú nechať vyhladovať. V 54-ej minúte je naša teória o vyhladovaní roztrhaná na franforce. Čašník prináša prvú z porcií. Oceňujeme kuchára, ktorému sa v limite do jednej hodiny podarilo nakrájať rajčiny a mozzarellu a striedavo ich umiestniť na tanier. Po hodine čakania pátrame po osude ostatných objednaných porcií, ale čašník len krčí plecami. Odvolávame sa preto na Zákon o slobode informácií (211/2000 Z. z.) a zisťujeme, že v inej časti budovy je akcia pre 20 ľudí a majú len jedného kuchára. OK, ale mohli nás na to upozorniť hneď po príchode. V aktuálnom stave si na odchod už netrúfame a tak zostáva len dúfať, že jedlo prinesú skôr, než nám začnú zlyhávať životne dôležité orgány. Konečne. Po asi hodine a štvrť sme sa dočkali a čašník začína nosiť i ostatné porcie. Pohľad na nás mu nezávidím. Pokiaľ k jeho kompetenciám nepatrí nastavenie teploty na pípe, tak je v tom nevinne. Záver: Do akej miery je hodnotenie jedla ovplyvnené stavom organizmu na pokraji vyhladovania, neviem posúdiť. Všetci sme sa ale zhodli na tom, že jedlo bolo dobré. Za to jedna hviezdička v hodnotení. Na prvý pohľad nemá podnik s "kolibou" spoločné nič. Po skúsenosti si ale myslím, že výstižnejší názov majiteľ nemohol vymyslieť. Zákazníci sú tu za ovce.

Toto miesto by som nenazýval kolibou. Je to 3 hviezdičky hotel s reštauráciou. Jedla su tu priemerne. Ak vsak mate chut na dobre bryndzové halušky, tomuto miestu sa vyhnite, su viac z muky ako zo zemiakov. Vcelku prijemne posedenie, aj vonku terasa, personál je este asi zo sociku, ale mily. Ako nazov hovori je tu panoramaticky vyhlad na protilahli kopec, v celu vsak nic neuvidite... Ceny su OK, ak to mate cestou a ste hladní, kludne sa zastavte.

Boli sme na cestách, 1400km, samozrejme pohodlne v teplákoch. Bol to pre nás pitstop, ktorý nebol na našej ceste, čiže fakt ešte pár km plus, ale chcela som tam ísť. Čašník na nás pozeral ako na asocialov, aj keď sme oveľa viac "zavodou" ako on. Nechapali sme. Cez celú terasu som naňho musela zakričať, ze ešte chceme niečo na pitie, lebo nás ignoroval. Doniesol nám nechutne mukove suché halušky, ktoré sme samozrejme nechceli jest. Aj tak sme sa poďakovali, dali mu len 10% Trinkgeld, ale nikdy viac tam nezavitame. To bol fakt u nás celkom posledný šuplík z komody. Čašník a takisto kuchár. Nejakí dvaja blavaci, v robe, ktorí nezarobia ani desatinu z toho, čo my, boli hostia Nummer 1. 👎