Penzión Panda Turčianske Teplice

Stavili sme sa na náhodu, keď sme sa vracali z cyklistiky. Musím pochváliť veľmi pekné priestory. Obsluha bola rýchla, príjemná a pán nám ochotne poradil vo výbere. Udon so zeleným curry a kokosovým mliekom - radosť jesť. Kvalitné suroviny a veľmi dobre vychutené. Ďakujeme, keď pôjdeme znova okolo, radi sa opäť zastavíme. 👌

Polpenzia bez polievky, raňajkové bufetove stoly úplná bieda, rušno, na izbe pokazené okná s viditeľnou plesňou... Jedným slovom otrasné ubytovanie, mala som chuť po prvej večeri odísť inde, ľutujem

Po fajnom wellnesse v aquaparku Turčianske Teplice sme sa zastavili na večeru v reštaurácii a zároveň to slúži ako penzión Panda. V jedálnom lístku mali pestrú ponuku klasických jedál a zároveň jedlá aj z čínskej kuchyne, z čoho mala radosť moja priateľka, keďže má rada čínsku kuchyňu. Kurací steak a čínske jedlo bolo veľmi chutné, porcia bola nad očakávanie "dopriata" z čoho sme mali samozrejme radosť, že sme sa do sýtosti napapali za prijateľnú cenu. Pani/slečna v obsluhe bola milá, avšak trochu zazmetkovala v objednávke, a doniesla nám iné nápoje ako sme mali objednané, ale má odpustené:)

Práve dnes sme sa vrátili z wellnessu Turčianske Teplice. Náš penzión bol asi 50 m od spa a aquaparku. Majiteľka milá,obsluha tiež. Bazény pekné aj vonku aj vo vnútri aquaparku,dá sa tam najesť aj osviežiť. Ako výlet sme si urobili obhliadku hradu v Kremnici, mincovne a múzea.

Penzión Panda - Kde je všetko napísané… 09:50 | Príchod. Alebo: pokus o príchod. Prišli sme o desať minút skôr ako otvárajú. V iných podnikoch malý detail. Tu filozofická debata. Môžeme sadnúť na kávu? Naivne. Detinsky naivne. Za barom stálo Slniečko — prezývku dostalo zaslúžene, žiarilo na nás rovnako ako november o polnoci. „Otvárame o 10:00, ako je napísané.” Prvé použitie tejto legendárnej vety. Neposledné. Kde nájdeme kaviareň? „Neviem, ja tu nebývam.” Manželku to prekvapilo. Mňa už nie. 10:00–13:00 | Mesto nás privítalo lepšie. Odišli sme. Ľudia v meste poradili bez toho, aby sme sa ich pýtali. Minuli sme 40–50 € inde. Penzión si to môže prepočítať sám. Ranné kávy, večerné nápoje či obed radšej na pumpe ako v penzionovej reštaurácii. 13:10 | Obed. Víťazka: polievka. „Check-in až o 14:00, ako je napísané.” Dobre. Obed teda. Slniečko okolo nás chodilo 10 minút bez menu. Cvičilo azda chôdzu. Menu: obrovské plastové karty z čias Sovietskeho zväzu. Keď som kartu odložil, ozval sa hlas z diaľky desiatich krokov: „Béčko nemáme!” Periférne videnie: funguje. Komunikácia: nie. Hlavné jedlo bez chuti. Kuchár pochopil slovo „koža” ako výzvu — presolil ju tak, aby nič iné nebolo cítiť. 13:58 | Ubytovanie. Divadelné predstavenie v jednom dejstve. Sedeli sme za stolom — tam kde nemáme. V tom vstala dáma od stola a vyhlásila: „Hostia budú prichádzať, idem skontrolovať izby.” Celý ich predchádzajúci rozhovor o nás sme počuli. Vrátane Slniečka, ktoré do toho žiarilo: „Však ešte nie je 14:00, ako je napísané.” 🤣 Pri ubytovaní sme sa opýtali na masáž. Nedozvedeli sme sa nič. Odpoveď prišla o 2-3 hodiny neskôr cez SMS: „Masáž môžete mať o 16:40.” Môžete. Nie máte. Ani aká dlhá ani žadna ďalšia info, len čas! Bonus: keby sme prišli podľa plánu o 19:00, šli sme spať hladní — večera končí o 18:00. Penzión dbá na správnu životosprávu - dlhý spánok, skorá večera. Raňajky, vraj kontinentálne. A to sme si ich penzión vybrali koli svedskym stolom na raňajky. 17:50 | Večera: Sofiina voľba z roku 1987. „Sadnite si tam, kde nie je prestreté.” Všade bolo prestreté. Polievka alebo dezert. Dezert: ruská zmrzlina. Polievka: vývar (podozrivo obedový), gagoríky ohlásené — prítomné neboli. Prosecco? „Nie, iba rozlievané.” Skriňa s proseccom vedľa baru: neviditeľná. Pri večeri sme volali na číslo zo SMS. Slniečko stálo za barom pätnásť metrov od nás. Videli sme sa z očí do očí. Zamávali sme: „Tu sedíme.” Dozvedeli sme sa nič. Tak sme si aspon doniesli sme si vlastné prosecco z obchodu. Ako hostitelia svojich hostí. Deň druhý — 08:30 | Raňajky č.1. Strach z kontinentálnych. Pamätáte si tú vetu pri ubytovaní? „Kontinentálne raňajky.” Zaspal som s tým, zobudil sa s tým. Ráno sme prišli na raňajky ako na popravu. Predošlá káva a croasant na pumpe mi dodavala istotu že prežijem. Zázrak. Raňajky boli na objednávku — poriadne, teplé, chutné. Niekto vymenil kuchára cez noc! A kontinentálne raňajky znamenajú na Pande niečo iné ako zvyšku Európy. V každom prípade: výborné. 16:40 | Masáž. Masérka prišla s úsmevom — vzácny tovar v tomto penzióne. Kabínka pod šikmou strechou: v plnej výške stáť nemohla. Napriek tomu celá hodina na jednotku. Päť hviezd — a ušetrila priemer celého pobytu. Naškrabali sme posledné hotovostné eurá — čakali sme, že zaplatíme kartou pri odchode, ako vždy informácií málo! 17:50 | Zvrat: Prevádzkarka. Nová tvár. Úsmev. Reálny. Prosecco? Áno. Welcome drink čo zabudli? Náprava. Palacinky po 18:00? „Samozrejme.” Večera výborná. Recenzia sa začala mazať. Nebiť nasledujúceho rána… Deň tretí | Raňajky č. 2. Nová čašníčka. Zhučala na nás. Bufet skvelý — kuchár si zaslúži vlastnú kladnú recenziu. Na záver milá Panda Prevádzkárku si veľmi važte. Kľudne aj zlatom. Vaše čašníčky nie sú šťastné — prenášajú to na zákazníkov. „Ako je napísané” je krásna vec v ceníku. Nie ako odpoveď na každú ľudskú otázku. Potenciál tu je. Len ho zakrývajú ľudia, ktorí nechcú byť tam kde sú. P.S. Tých ~150 € čo odtieklo inam? To nebola naša voľba. A tú druhú hviezdičku? Za tú môžete poďakovať prevádzkárke, masérke a kuchárom…