Reštaurácia Poloniny

Prišli sme v čase obeda, bohužiaľ tesne pred nami mali ukončenú akciu, stoly na terase plné prázdnych pohárov a popolníkov, vo vnútri ešte nestihli po akcii upratať, ale čašníci nikde, po chvíli prišla časníčka s mokrým a špinavým euro obalovým jedálnym lístkom (euro obal nie je problém, ale mokrý a špinavý áno), polovičné porcie pre deti nie sú vôbec možné - problém urobiť polovičnú porciu halušiek alebo syra? vvbrali sme pre dieťa palacinky, po chvíli nám bolo povedané že budeme na palacinky veľmi dlho čakať... medzitým pribúdali hostia, ale prázdne poháre po predchádzajúcich hosťoch stále ostávali.... tatarčane pirohy boli fajn, chcelo by to ešte do jedálneho lístka dopísať že sú mix, vyprážaný syr katastrofa - syr asi ten najlacnejší čo sa ani neroztečie, a o starom oleji na ktorom bol vypražený ani nehovorím, určite neodporúčam sa zastaviť bohužial tam nie je konkurencia, ale takto sa turizmus nerobí

Dobré jedlo (ako doma), studené pivko aj kofola, príjemné posedenie, milá obsluha, primerané ceny. Možnosť tipovania - Tipos. Doporučujem.

Ubytovanie na vrchných izbách (č. 9 a 10) bolo výborné, personál ústretový, chladnička je spoločná a prístupná, čo je fajn. Ďalšie plus je vyborný signál WiFi. Ak by časom na izbách pribudla TV, ubytovanie by kvalitou prevýšilo mnohé iné väčsie hotely.

Dalo sa. Neboli sme ubytovaní, iba sme obedovali. Kulinársky zážitok to nebol, no splnilo to účel. Mäso na grile, nebolo na grile. Americké zemiaky (varené nemali), neboli americké, ale fritované. Zeleninová obloha .... no, povedzme. Ceny ok, pivo fajn, obsluha v rámci kompetencie fajn, všetko mladí ľudia. Je tam priestor na zlepšenie.

Jedna z mála možnosti v tejto oblasti sa najesť. Jedalny lístok iba v euro obale až po vyžiadaní. Čašníčka “odutá” bez zjavného dôvodu. Po ozname “mäso už nemáme” (cca o 18:00) toho veľa na výber neostalo. Tatarčane pirohy dobré ale o cibuli zmienka v menu žiadna. Pri platení trošku chaos “na bare”. Slečna vyriešila ešte dalších 2 zákazníkov, ktorí prišli po mne. Zlatý klinec bol, keď zjavne domáci štamgast si už popod nos zahundral: to pivo si asi pôjdem načapovať sám, čakám už 15min. Obsadenosť bola v tom čase cca 60%. Klobúk dole ale pred čašníčku s menom Lea. Snažila sa čo to dalo. Druhá slečna zjavne nemala svoj deň. Čo rozumiem, ale v princípe, ako zákazník po celodennej túre by som ocenil viac empatie z jej strany. Suma sumárum 2* za Leinu snahu.