Minipivovar TATRAS Poprad

Po dlhšom čase sme navštívili tento podnik a dali sme si s kamarátom obľúbený pivovarský guláš. Fakt ho mám rád, robia ho tu výborný. Neveril som vlastným očiam keď nám priniesli jedlo a uvidel som tú detskú porciu mäsa, cca tak 1/2 oproti tomu čo mi tu servírovali naposledy. Pre istotu som skontroloval gramáž v jedálnom lístku, kde je uvedené 200g. Reklamoval som porciu čašníčke, tá vzala taniere ukázať kuchárovi, ten nám porcie vrátil s tým, že sú v poriadku a gramáž je uvedená v surovom stave. To samozrejme viem, nie som v reštaurácii prvýkrát. Ale stojím si za tým, že v surovom stave bola hmotnosť mäsa oveľa nižšia ako deklarovaných 200g, tak max 120g. Za mňa gastro v tomto podniku naposledy.

“Slovenská klasika” v podobe bryndzových halušiek a čapovanej Kofoly naplnila očakávania. Personál bol veľmi milý a ochotný, priestory veľmi pekné a príjemné. Ak hľadáte “slovenskú klasiku” tak tu nájdete čo hľadáte s originálnym pivom od výmyslu sveta.

Pivovar Tatras sme navštívili s manželom a boli sme nad mieru spokojní s obsluhou, jedlom aj pivom. Určite veľmi radi navštívime podnik zase. Je dostupný pešo z autobusovej zastávky, a ani na stanicu to nie je ďaleko. Veľmi oceňujeme veľký výber piva a spôsob čapovania.

Našu druhú návštevu tejto popradskej reštaurácie sme s manželkou iniciovali na základe excelentnej skúsenosti z roku 2025. Vtedajší kulinársky zážitok v nás zanechal taký dojem, že pri opätovnej júnovéj návšteve mesta v roku 2026 bola voľba podniku jasná. Žiaľ, namiesto nostalgického návratu na gastronomický vrchol nás čakalo tvrdé vytriezvenie. Problém nastal hneď pri „Tatranskom tanieri lokálnych špecialít“. Fakt, že väčšina ingrediencií evidentne pochádzala z najbližšieho supermarketu, by som s dávkou veľkorysosti a pochopenia pre realitu domáceho gastra ešte dokázal akceptovať. Skutočné precitnutie však prišlo s ochutnávkou syrových korbáčikov a parenice. Namiesto očakávanej syrovej textúry a dymovej arómy dominoval chuti nezameniteľný zápach zle udržiavaného mraziarenského boxu. Ilúziu lokálnych údenín zasa spoľahlivo rozbilo vákuovo balené bravčové karé a priemyselná anglická slanina. Človek predsa navštevuje reštauráciu s legitímnym očakávaním, že personál disponujúci odborným vzdelaním mu na stôl predloží niečo, čo výrazne prevyšuje jeho vlastné kulinárske schopnosti v domácom prostredí. Nuž, česť výnimkám. Trpkým klincom do rakvy nášho večera sa stal dezert – pivný trhanec v podobe lievancov s mrazeným lesným ovocím. Absenciu zmyslu pre sezónnosť a lokálnosť by som v tejto prevádzke ešte dokázal prejsť mlčaním. Avšak to, že šéfkuchár bez štipky sebareflexie naservíruje dočierna spálené lievance, ktorých vizuálny deficit sa pokúsi maskovať masívnou vrstvou práškového cukru, už hraničilo s drzosťou. Finále prišlo pri platení. Hoci nepatrím k typom, ktorí vyhľadávajú konflikty, považoval som za prejav konštruktívnej spätnej väzby personál taktne upozorniť na kvalitu (či skôr nekvalitu) servírovanej parenice. Reakcia pani čašníčky, ktorá ma ubezpečila, že produkt spolu s kuchárkou osobne ochutnali a „vôbec nebol skazený“, ma definitívne odzbrojila. Rád by som majiteľom odkázal jedno: Neustále zvyšovanie cien v gastre je legitímny ekonomický trend, no ak má rásť cena, nesmie úmerne s ňou klesať kvalita na úroveň odpadu.

Dlhodobo žijem v zahraničí a pri návšteve Popradu som dostala chuť na tradičné bryndzové halušky a čapovanú kofolu 😊 Túto reštauráciu mi odporučil Google a naozaj nesklamala. Okrem výborného jedla (halušky boli famózne) by som chcela vyzdvihnúť hlavne veľmi milú a priateľskú obsluhu, ktorá na Slovensku naozaj nie je samozrejmosťou. Atmosféra bola veľmi príjemná, servis rýchly a človek sa tu cíti vítaný. Ak sa ešte niekedy ocitneme v Poprade, určite sa radi zastavíme znova 😊